V súčasných rozvinutých štátoch okrem demokratického právneho systému je v ekonomickej sfére života dominantným atribútom princíp voľného trhu, teda kapitalizmu. Je však dôležité upozorniť na riziká a z toho sa odvíjajúcu krízu morálky ktorá vystihuje dobu, ktorú žijeme. Tento čas v ktorom sa o budúcnosti ako píše K.P. Liessmann uvažuje len krátkodobo, predovšetkým o dnešku a len veľmi málo ľudí zaujíma čo bude zajtra či nebodaj pozajtra. Väčšina z toho čo vyrábame a produkujeme je určené výhradne k rýchlej spotrebe a preto nemá žiadnu budúcnosť. Takže doba v ktorej je fetiš pokroku a bohatstva dominantným sa vyznačuje často tým, že ľudia chcú byť stále bohatší a mať sa stále lepšie pritom ide o preteky, ktoré sú nedosiahnutiteľné. Hovorí sa tomu „šťastná“ budúcnosť, ktorá nikdy nepríde pretože ona nie je cieľom, ona je túžbou. V ľudskej podstate je totiž túžba po niečom základný motív šťastného života. Po čom túžime v našich srdciach, za tým ideme, pre to sme ochotní veľa obetovať. Len je veľký rozdiel či tou túžbou bude láska alebo ňou budú peniaze či moc. Tieto prejavy, ktoré sa asi nedajú označiť jedným slovom znamenajú krízu morálky.
Hoci sme bohatí, dlhodobo takto neprežijeme. Všetko spotrebujeme a nič budúcim generáciam nenecháme. „Život je len jeden a treba si ho užiť a prežiť ho čo najpríjemnejšie“-veľa krát to počujem aj z úst mladých ľudí z Katolíckej univerzity. Svet netrápi kríza finančná či hospodárska, ale predovšetkým kríza morálky je to pomätenie z peňazí, bohatstva a strata hodnôt ako je láska, dôvera či priateľstvo.
